Košická občianska spoločnosť sa odrazila od dna nízkej účasti na komunálnych voľbách a dala signál zvýšeného záujmu o veci košické. Otázkou je, odkiaľ zadul tento priaznivý vietor. Košická kotlina je vhodným difúzorom pre severné vetry, ktoré prinášajú svieži vzduch a čistia známy košický smog a emisie. Či to má niečo spoločné s ich predajom to neviem, ale čerstvý komunálny vánok má iný pôvod. Najlukratívnejšou súťažou v komunálkach je boj o primátorske kreslo. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov dostala súťaž o najvyšší post v Košiciach dramatický podtón. Tradičný súboj pravicového a ľavicového kandidáta výrazne ovplyvnil nezávislý kandidát Marek Kažimír. Vniesol do súťaže nové programové prvky, ktoré nazval odvážnymi riešeniami. Pod vlajkou nezávislosti dokázal partokratom, že košický volič hoci sa ešte riadi väčšinou straníckym kompasom, začína vnímať spektrum nestraníckych politikov. V každom prípade došlo k zmene, ktorú hlásal. Okolo 68 % odvzdaných hlasov vo voľbách primátora išlo v prospech nových kandidátov Rašiho, Kažimíra a ďalších. Zvyšných 32 % nechcelo zmenu a podporili úradujúceho primátora Knapíka. Ten nedokázal presvedčiť Košičanov, že to čo robil počas predchádzajúcich piatich rokov bolo prospešné pre všetkých.
Možno konštatovať, že pompézne nazvaný volebný program Via Creativa nezodpovedal skutočnosti. Nevýrazný a neprogresívny spôsob vlády celej pravice v Košiciach v rokoch 2006 - 2010 možno nazvať dolce far niente, alebo usnutie na vavrínoch víťazstva. Klasické nekalé praktiky výkonu moci ako stranícky princíp, klientelizmus a rodinkárstvo, vytvorili pravici skôr negatívny imidž ako pozitívny. Tento politicko-gangsterský machiavelizmus v podaní košických pravicových strán vyvoláva otázku či ich pravicovosť nie je len deklarovaná. Politický voluntarizmus košických pravičiarov je možno ilustrovať na znovunominovaní Knapíka a neprijatí ponuky Kažimíra k predvolebnej fúzii. Na druhej strane volebný program Richarda Rašiho, ktorý kandidoval s podporou ľavicových strán obsahoval výrazné pravicové prvky. Niekto môže hovoriť o priesečníku programov no v každom prípade je to skôr komunálny pragmatizmus. Zmena nastala aj v slovutnom košickom mestskom parlamente. Doteraz pohodlnú pravicovú väčšinu vystriedalo zaujímavejšie rozloženie politických síl. Pravica versus ľavica je temer fifty-fifty a vektorom na váhach zodpovednosti bude 10 nezávislých poslancov. Či práve niektorí z nich nezadajú príčinu inej, nepríjemnej premeny zastupiteľstva na obchodnú spoločnosť, to je zatiaľ vo hviezdach.
Horšou správou je, že sa potvrdila tradícia inej farby košického primátora na rozdiel od vlády v Bratislave. Alebo to súvisí s volebnou filantropiou Košičanov. V každom prípade ostal reťazec 22 košických mestských častí nenarušený, starostovia a poslanci miestnych častí sa nemusia obávať komunálnej reformy. Nikto okrem Mareka Kažimíra po nej netúži. Možno občania, ktorí neboli voliť alebo majú málo informácií o snahe zredukovať vypasenú samosprávu.