Najznámejšou súťažou Európskej únie je nesporne eurovízna pesničková súťaž Eurovision Song Contest. Dosiahla takú „obľubu", že mestá, ktoré sa stanú usporiadateľmi sa modlia, aby ich náklady na show nepoložili. Víťazi vzápätí upadnú do zabudnutia a nikto z nich radšej účasť na tejto súťaži nespomína. Snáď jedinou výnimkou bola švédska ABBA, ktorá sa rokom 1974 zviditeľnila a odštartovala nevídanú popsong kariéru. O odbornej úrovni súťaže a hlasovaní krajín sa radšej taktne mlčí. Víťazné pesničky sa nezapíšu do zlatého fondu a nevytvoria žiadnu pridanú hodnotu. Možno výnimkou bude tohoročná účasť Slovenska s piesňou Horehronie, ktorá po tom, čo bola označená za plagiát so slabou produkčnou a hudobnou produkciou istým týždenníkom, očarí hlasujúcich porotcov.
Ďalšou v poradí „milo obskurnou" súťažou je projekt Európske hlavné mesto kultúry. Rokom 1985 odštartovala grécka ministerka kultúry Melina Mercouri každoročné rozšafné míňanie peňazí daňových poplatníkov v mene európskej kultúry. Vybrané mestá a hrdí držitelia titulu EHMK sa v roku určenom pre tú ktorú krajinu vybláznia a hlavne finančne vyčerpajú. Ďalšie roky sa spamätávajú a krátia svoje rozpočty presne v oblasti kultúry. Nastáva hladomor a uťahovanie opaskov. Kto nepozná štruktúru financovania tohto megalomanského projektu pripomínam, že je financovaný z vládneho, regionálneho a mestského rozpočtu. Je možné sa pokúšať získať peniaze aj z eurofondov,na čo sa tiež spoliehajú mestá, ktoré sú už držiteľmi titulu. Cca 1,5 % nákladov refunduje 3 mesiace pred súťažou EÚ. Prečo sa uchádzajú tieto mestá o tento titul, ktorý stojí veľa peňazí a mestá končia pred bránami bankrotu ako ukazuje príklad rakúskeho Grazu z roku 2003 ? Čo im to prináša? K čomu to celé je? Je to vecou odlíšenia sa od ostatných miest, s výhľadom získania výhod ? Je tento symbolický kapitál dôležitý k prežitiu v globalizovanej obci ? Je to vlastne súťaž ?
Do roku 1999 sa tieto mestá nazývali európske kultúrne mestá, do roku 2005 kultúrne hlavné mestá Európy a od 2005 sa môže vyvolené mesto zdobiť titulom EHMK. Je to úplne jedno aký titul sa teraz udeľuje, výsledok a prívlastok zostáva. Občania mohli aspoň raz pocítiť, že celý svet, zvlášť európsky bol hosťom v ich meste. Súťažiace mestá a tie opatrené titulom očakávali týmto zvýšenú pozornosť a zvýšenie návštevnosti. Inými slovami titul EHMK týmto má zvýšenú symbolickú hodnotu. Francúzsky sociológ a filozof Pierre Bourdieu, ktorý bol priekopníkom výskumu a terminológie ako kultúrny, sociálny a symbolický kapitál a iných štúdií o kultúre a umení, rozlišuje formy kapitálu v zmysle pojmov kapitál Karola Marxa a hovorí o poliach kultúrnej produkcie. Projekt EHMK sa teda prezentuje ako pole kultúrnej produkcie so silným sociálnym svetom. Titul, teda symbolický kapitál môže byť vtedy úspešne zobchodovaný, keď jednania a praktiky vedú k odlíšeniu od ostatných miest v Európe.
Táto dištinkcia predstavuje ale veľkú výzvu, pretože sa môžete stať veľmi skoro výsmechom Európy hlavne keď sa manažment projektu dostane do spárov politiky a celé podujatie EHMK skončí fiaskom. Symbolický kapitál bude veľmi rýchlo kritikou a chaosom zničený.
Myslia na to súťažiace mestá, myslia na to mestá, ktoré tento titul už obdržali ?
