S.O.S. pre miestnu demokraciu

Autor: Peter Neuwirth | 9.1.2010 o 10:13 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  999x

Nie som zástancom siahodlhých poučiek a vysvetľovaní zásad pojmov ako je demokracia, sloboda, občan a i. Myslím si, že človek sa rodí slobodný a do vienka dostáva poznaniea vedomie ako kód, na základe ktorého ho príroda obdarila mocou poznať a rozpoznať dianie okolo seba. Keď je dospelý, začína mať svoj názor a odlišovať sa od ostatných jedincov. Rôzne faktory ako vzdelanie, inteligenčný kvocient, talent , pudy a túžba po poznaní dotvoriaosobnosť človeka a jeho miesto v spoločenstve, v ktorom je jeho miesto a kde sa cíti dobre.

Človek sa nemôže cítiť dobre vo väzení, v diktátorských režimoch alebo keď mu niekto uberá z jeho životného priestoru, obmedzuje ho a inak tyranizuje. Pre niekoho znamená sloboda auto s večne plnou nádržou, pre niekoho voľný pohyb bez hraníc a pre niekoho maličké miestečko na slnku. Kto ako je skromný. Keďže slobodu zaručuje jedine demokratický systém, potešili sme sa po roku 1989, že nás osvietila hviezda slobody a začali sme vdychovať čerstvý vzduch a renovovať náš spoločný dom. Bolo toho dosť, máme holé ruky a tak ďalej. Červené hviezdy a propagandistické heslá popadali na zem a čoskoro začali padať problémy. Najväčším sa stala správa vecí verejných. Také jednoduché : slobodne zvolíš svojích favoritov a oni ťa odbremenia od starostí. Zastupujú ťa a vybavia všetko, čo ti nasľubovali. Štyri roky máš pokoj, sleduješ ako tvoje mesto prekvitá, všetko funguje, proste radosť ísť zase k urnám. No v našej milej krajinke to tak nefunguje už dlhší čas. Poslanci miestni,mestskí, regionálni aj tí  parlamentní krátko po zvolení zasadnú do ponorky /pripomína to tú žltú od Beatles/ a štyri roky plávu v kalných a hlavne v nekalých vodách nezáujmu o voličov, vysedávaní na výhodných „fľakoch", hľadajúc angažmá v orchestri pre celé perepúte známych a rodinných príslušníkov. Drvivá väčšina sú straníci, to je zvyk z komunizmu, kde bolo síce stádo veľké, ale stačilo len prikyvovať. Dnes tie stádočká sú menšie ale je ich mnoho. Málokto je nezávislý na stáde a  v našej krajine sú nezávislé len súdy. Na kom , alebo na čom sú nezávislí naši sudcovia som sa dodnes nedozvedel.

Národným športom sa stalo byť straníkom, čušať, nikomu neprotirečiť a čakať na hviezdnu chvíľu, keď Strana nominuje. Už len zasadnúť do stoličky a nepoznať nikoho okrem spolustraníkov a rodiny. Občan je otrava, najlepšie je sa zamknúť a nepúšťať na úrady nikoho. Keď nikto neotravuje so smetiakmi, parkovaním a službami je viac času na kšefty. Na trafiku, na výhody, na miestečka pre rodinku a podobné maličkosti. Stranícke kluby v miestnych a mestských zastupiteľstvách majú najväčšiu agendu personálne otázky, nebytové a bytové priestory a predaje verejného majetku. Tu sa vedia všetci dohodnúť. Platí zásada ja tebe, ty mne. Naši spoluobčania zase vedia byť pri pive odborníkmi na šport, politiku, kultúru a bohviečoešte. Nízke politické ,právne a občianske povedomie je charakteristické pre väčšinu našej spoločnosti.

Mojou predstavou je menej partokracie a viac nezávislých poslancov. Či už priamo kandidujúcich, alebo vystúpivších zo stáda. Menej zasahovania politických strán do diania vo veciach komunálnych a viac občianskej spoločnosti, ktorá vysiela zúfalý signál S.O.S. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Fiľo: Moja chyba? Ružomberský futbal, mohli sme za to mať veľkú fabriku

Milan Fiľo otvorené rozhovory nezvykne poskytovať.

SVET

Skutok sa nestal? Trump môže omilostiť seba aj blízkych

Americký prezident čelí piatim vyšetrovaniam.

KOMENTÁRE

Trump je ako Mečiar, chváli sa amnestiou

Mám neobmedzenú moc amnestovať, vyhlásil prezident.


Už ste čítali?