V západných demokratických krajinách sa medzi voľbami veľmi nepolitizuje, zvolení zástupcovia a ich voliči tvrdo pracujú. Jední pre blaho voličov, druhí pre blaho spoločnosti. Medzivolebný čas vypĺňajú prácou, prípadne zábavou. Občania o politike väčšinou odmietajú hovoriť, pretože politikov poznajú a vzťah voliča k politikovi je už overený skúsenosťami a permanentnou občianskou kontrolou. Všetky mechanizmy fungujú dá sa povedať stáročia. Ľudí preberie až predvolebný čas, keď bilancujú nakoľko si tá, alebo oná strana splnila sľuby.
U nás sa veci dejú inak. Politizuje sa každý boží deň. O to menej sa pracuje a práve pred voľbami sú už ľudia znechutení politikou a tak v deň volieb idú radšej na svoje záhradky. Ktorí nemajú záhradky, idú kamkoľvek, len nie k volebným urnám. Tento ambivalentný vzťah slovenského občana k volebnému aktu sa stáva fenoménom, s ktorým musíme všetci rátať.
Pre mňa znamená volebný deň veľký sviatok. Od roku 1990 som sa zúčastnil každých volieb, vždy som si to vedel zariadiť. Prvé slobodné voľby v roku 1990 mali nadpriemernú účasť /vyše 90 % voličov/ a znamenali radikálnu zmenu po vyše štyridsiatke rokov totality. Každé ďalšie voľby znamenali nižšiu účasť a toho roku sa očakáva len 50 percent voličov. Ak sú naši občania znechutení, unavení a alergickí na staré známe politické tváre, skúsim im poradiť ako sa môžu pokúsiť zmeniť veci volebné k lepšiemu. Ak máte svoju vyvolenú politickú stranu a nechcete voliť známe „firmy", krúžkujte mená v strede a lebo na konci kandidátnej listiny. Na popredných miestach kandidátky sú väčšinou takzvaní lídri, za nimi tí, čo majú široké lakte a rebríček uzatvárajú väčšinou menej priebojní a slušnejší. Možno aj charakternejší. V každom prípade sa presvedčte, koho krúžkujete, voľby nie sú loto. Ak sledujete verejný život, hlavne sa presvedčte, či dotyčný nie je politický turista / značkovaný chodník v smere KSČ-VPN-HZDS-KDH-SDKÚ prípadne SMER / alebo je politickým nováčikom / je zatiaľ v prvej strane /. Pozitívnym príkladom sú „obyčajní ľudia" na kandidátke SaS, umiestnení na miestach 147 - 150. Nie sú členmi politickej strany, ale keďže parlamentné voľby sú súťažou strán, inú možnosť nemajú.
Keby ste náhodou nepoznali volebných lídrov, stačí sa poobzerať po volebných billboardoch alebo zapnúť chladničku, či žehličku. Kreativita strán je bezhraničná. Jední ponúkajú „Cestu bez tunelov". Pravdepodobne myslia najskôr cestu R 2, lebo D jednotku nie je možné dokončiť bez tunelov Žilina, Branisko a pod. Druhí sú „Spolu za Východ". Nie je jasné aký východ, či blízky alebo ďaleký. Ďalší špecialisti hrdo vyhlasujú „Pre Slovensko, pre ľudí".Keď nie pre Slovensko a pre ľudí, pre koho vlastne ? Možno pre seba.
Dal som si tú námahu, prečítal 2 397 mien na kandidátkach 18 politických strán a zaškrtol kandidujúcich v mojom volebnom obvode. Dostal som z toho horúčku, no viem že po volebnej noci 12.júna, teplota klesne späť na 36, 7 stupňov. Dúfam, že zvolení kandidáti mi neprivodia v ďalšom volebnom období oveľa horšiu diagnózu.
